Ide o najkratší mesiac v roku a ja som sa znova rozhodol radšej šetriť pred obavami z vývoja situácie s globálnou pandémiou. Predpokladám, že budúci mesiac sa mi podarí dosiahnuť aj na vytvorenie dostatočnej silnej železnej rezervy. Cieľ vybudovať si železnú rezervu som si dal ešte minulý rok.

V boji s pandémiou robím svoju časť tým, že sedím doma na zadku. Neznie to ako veľa. Ale je to tá najlepšia vec, ktorú by okrem mňa mal robiť aj kopec iných ľudí.

Cez týždeň osobne vôbec nikam nevychádzam. A ak aj musím, tak len keď idem na nákup. Ale aj tak väčšinu nákupov robím z domu cez Rohlik.cz. Bohužiaľ, v obidvoch štátoch (Česko a Slovensko) je plno ľudí, ktorí úplne ignorujú základné nariadenia štátu proti pandémii. To je aj bohužiaľ dôvod prečo sme v takej situácii v akej sme…

Tento mesiac som mal samozrejme aj veľa času premýšľať ako ďalej. Situácia v akej sme sa mi vôbec nepáči a viem veľmi dobre kto za ňu môže – ľudia aj vlády spoločne, nie jednotlivo. Vlády svojou neschopnosťou problémy riešiť a ľudia svojou ignoranciou problémom čeliť.

Osobne som v poriadku. Ale nepáči sa mi množstvo obmedzení, ktoré sú neúčinne (celoplošné testovanie bolo tým najväčším vynakladaním prostriedkov nesprávnym smerom). Zlyhávajú jednotlivci ako aj vlády (reprezentované predstaviteľmi koalície aj opozície). Obidve vlády v regióne nemali guráž robiť nepopulárne opatrenia, pretože im to nepridávalo politické body.

Vždy som tvrdil, že nech radšej staviame nemocnice a k tvrdému uzavretiu hraníc malo dôjsť už v septembri. Stačilo sa len v lete spýtať Talianov, čo pomáhalo najlepšie… Nezavedenie zákazu vychádzania pred Vianocami a nerešpektovanie základných RRR pravidiel bol jasnejší dôkaz neschopnosti a ignorancie obidvoch strán ako Vianočná hviezda nad ich hlavami.

Jednotlivcom zase chýba elementárna štipka slušnosti a chápanie Zlatého pravidla. V takýchto spoločnostiach sa jednoducho nedá žiť, pracovať a úspešne sa rozvíjať. Premýšľam preto znova nad odchod do zahraničia. Dnes už som finančne, aj schopnosťami na tom lepšie ako pre 10 rokmi (Erasmus v Holandsku) alebo 5 rokmi (Európska dobrovoľnícka služba v Nemecku). Ale určite nechcem ísť hlavou proti múru a chcem tam uspieť, minimálne sa uchytiť. Treba však túto vec pripraviť a dobre naplánovať.

Na konci mesiaca moja hmotnosť dosiahla 90 kilogramov a je to najväčšia váha akú som kedy mal. Nevyčítam si to a vôbec ma to ani netrápi aj keď mi už niektoré oblečenie začínajú byť malé. Je to samozrejme dôsledok niekoľkomesačného obmedzenia pohybu.

Preto som sa rozhodol a urobiť viacero väčších rozhodnutí ako ďalej s mojim životom. Pandémia tu bude minimálne do leta roku 2022, vírus ešte dlhšie. Takže ešte minimálne ďalší rok sa veľa veci nezmení. Nechcem byť však nikomu byť nič dlžný a preto je načase sa so súčasnou situáciou začať vysporiadavať.

(A ja som tým Buffettovým analytikom o začiatku konca pandémie v roku 2022 vôbec neveril…)

Asi prvým konkrétnym rozhodnutím je minimálne zastaviť vydávania investičných poznámok. Resp. ich aspoň obmedziť. Ak niekto chce zistiť novinky zo sveta, informácie bude hľadať určite niekde inde. A moje komentáre k udalostiam nie su na úrovni hlbokých analýz, skôr na úrovni pocitov a dojmov. Každý článok samozrejme treba pripraviť a skorigovať, každá téma zaberie veľa času ktorý by som vedel využiť efektívnejšie.

Celkovo chcem stránku zaciatocnik.sk koncipovať iným smerom a vydávať viac článkov na viaceré finančné témy. Tento mesiac sa mi podarilo napríklad vydať pekný článok o tom ako ušetriť peniaze pri nakupovaní jedla.

• 100€ na zlepšenie života
• Výber z mesačných výdavkov za február 2021
• P2P pôžičky
• Zonky.cz
• Mintos.com
• Portu.cz
• Nákup akcií
• Degiro
• Revolut
• Trading212
• Pasívny príjem
• Výber tohoto mesiaca

100€ na zlepšenie života

Február je najchladnejší mesiac v roku a ja som to v starom prenajatom byte začal veľmi dobre pociťovať. Jedinou investíciou k zlepšeniu života bol nákup dvoch keramických zvlhčovaču vzduchu z Bonami a pár metrov izolačnej lepiacej pásky z Baumaxu. To ako som ich počas pandémie nakupoval je však celkom iný príbeh, ktorý by si zaslúži samostatný článok.

Inak som tento mesiac neinvestoval do žiadnych srdcoviek alebo ničoho, čo by mi inak spríjemnilo život. Dúfam, že sa to minimálne v najbližších mesiacoch zmení.

Výber z mesačných výdavkov za február 2021

Všetky informácie o tom ako a čo sledujem vo svojich pravidelných mesačných výdavkoch nájdete v samostatnom článku ako zaznamenávam a sledujem svoje príjmy a výdaje.

P2P pôžičky

Zonky.cz

Tento mesiac som neinvestoval žiadne prostriedky do Zonky.cz .

Mintos.com

Tento mesiac som neinvestoval žiadne prostriedky do Mintos.com.

Portu.cz

Tento mesiac som sa rozhodol neinvestovať žiadne prostriedky do portu.cz

Ako som už písal minulý mesiac, rozhodol som sa vyčkať akým smerom sa situácia s globálnou pandémiou a jej dôsledkami bude vyvíjať. Napriek niekoľkým super-negatívnym správam to zatiaľ až tak úplne zle nevyzerá. Minimálne sme v tomto období dosiahli nejaký vrchol ekonomickej aktivity a akcie aspoň posledné 2 mesiace zastavili svoj rast alebo začali klesať. No k žiadnemu prasknutiu finančnej bubliny zo dňa na deň nedošlo. Investovanie plánujem znova obnoviť nasledujúci mesiac.

Nákup akcií

Degiro

Tento mesiac som cez Degiro nenakupoval žiadne nové akcie.

Revolut

Tento mesiac som cez Revolut nenakupoval žiadne nové akcie.

Trading212

Tento mesiac som cez Trading212 nenakupoval žiadne nové akcie.

Pasívny príjem

Celkovo som na dividendách za február 2021 vyzbieral sumu 8.41€. Nie je to veľa. Ale na jeden obed zadarmo v mesiaci to už začína stačiť.

Výber tohoto mesiaca

Tento mesiac by som vám rád odporučil 2 super blockbuster filmy a jeden all-time classic. Všetky som si pozrel počas počas dlhých februárových večerov. V blockbustroch sa z hlavných hrdinovou stanú počas filmu zločinci, resp. príbehový antihrdinovia, no ktorých budete na konci rešpektovať i keď z nich budete mať hrôzu. A z all-time classsic filmu odídete s pocitom, že tvrdo na sebe pracovať sa oplatí.

Prvým filmom je už starší film Nightcrawler s Jake Gyllenhaal, Rene Russo, Riz Ahmed a Bill Paxton o nočnom lovcovi krvilačných záberov pre ranné správy.

Druhým filmom je najnovší Netflix blockbuster I Care a Lot s Rosamund Pike, Peter Dinklage, Eiza González, Dianne Wiest a Chris Messina, o tom ako rýchlo človek môže stratiť svoj celoživotne nadobutnutý majetok a to len preto, lebo si o ňom niekto druhý zmyslí, že sa už o seba nedokáže postarať.

Tretím evergreenom je kultový americký film Stand and Deliver, ktorý rozpráva príbeh skutočného amerického učiteľa snažiaceho sa dotlačiť svojich študentov k lepšiemu životu. Film dal šancu mnohým mladým hercom z ktorých sa stali neskôr Hollywoodske hviezdy.

• 1.1.2011 – Odchod zo Slovenska
• 2.1.2011 – Príchod do Holandska
• 3.1.2011 – Začiatok jazykového pobytu
• 7.1.2011 – Jeden deň v Utrechte
• 14.1.2011 – Jeden deň v Amsterdam
• 21.1.2011 – Jeden deň v Delft
• 24.1.2011 – Test z jazykového kurzu
• 26.1.2011 – Výsledky z jazykového testu (prešil)
• 28.1.2011 – Prvý deň v škole – cesta do Bruselu
• 31.1.2011 – Druhý deň v škole
• 21-27.2.2011 – Naplánovaná dovolenka na ktorú som nešiel pre množstvo práce
• 11/15.4 – Prvé skúškové obdobie
• 17.4 – Jeden deň v Haagu
• 18.4 – Začiatok druhého štvrťmestra
• 22.4 – Leiden – Kaukenhoof – Heerlem na bicykli
• 30.4 – Queensday (Amsterdam)
• 6.5-8.5 – Belgicko (Antwerpy, Bruggee, Brusel, …)
• 9.5 – Objavujú sa výsledky prvých skúšok
• 2-5.6 – Nemecko (Essen, Dusseldorf, Koln,…)
• 11/12.6 – Roadtrip okolo Holandska na aute (Texel, Altdijk, Flevoland,…)
• 27.6-1.7 – Druhé skúškové obdobie
• 2/3.7 – Jeden deň v Haagu
• 5.7.2011 – Odovzdávanie prepísanej práce na skúšku (študoval som do posledného dňa)
• 6.7.2011 – Odchod z Holandského Delftu a príchod do Luxemburgu
• 7.7.2011 – Odchod z Luxemburgu a príchod do Nemeckého Stuttgartu
• 8.7.2011 – Odchod zo Stuttgartu smerom na Slovensko
• 9.7.2011 – Príchod na Slovensko
• 30.8.2011 – Oficiálne výpis absolvovaných predmetov dorazil na Slovensko

Lokalita
Lokalita múzea zohráva veľmi kľúčovú úlohu. Aj keby som rád videl toto múzeu niekde na Slovensku 🙂 reálne by takéto múzeum muselo vzniknúť inde. Múzeum by malo byť niekde na mape svetovej turistickej destinácii. Ja by som si ho vedel predstaviť napr. niekde v Londýne či Paríži (turistická destinácia Američanov aj Japoncov, silná kupná sila miestneho obyvateľstva po celý rok). Horšie to však je s nájdením správnej budovy v širšom okolí centra (finančné dôvody opísané nižšie). Tým pádom lokalita múzea by musela byť mimo centra (v iných mestách) a to ide ruka v ruke s poklesom návštevnosti.

Concept art z hry Fallout 3, zachytávajúci Washington Capital po atómovej vojne.

Financie
Myslím, že najväčšou investíciou by bola budova. Ak teda rozmýšľame o miestach ako Londýn, ceny budov a pozemkov sú astronomicky vysoké. Navyše herný priemysel vo svojej histórii ešte nevytvoril žiadnu budovu. Tvorba hier sa začínala robiť v garážach a dnes končí vo veľkých korporačných cubic-boxoch. S historickou budovou preto rátať netreba.

Na druhej strane táto myšlienka je obrovská reklama v priemysly, ktorý dosahuje obrat cez 10 miliárd dolárov len v USA. Spolufinancovanie múzea zo začiatku by bolo možno možne s finančnou podporou najväčších svätových herných distribútorov a štúdii (EA, Valve, Blizzard, Microsoft, Sony,…). Takéto zmýšľanie si samozrejme žiada silného organizačného hráča :/

Prečo takéto múzeum vôbec?
Na svete je plno múzeí. Určite si mnohé na seba dokážu zarobiť. Zoberme si napr. taký Lúvr alebo Van Gogh múzeum v Amsterdame. To sú múzea na vstup do ktorých sa čaká v rade. Z technického hľadiska sa ľudia chodia pozerať na umenie – ľudskú fantáziu. Či už ide o obraz, sochu, artefakt (Vatikánske múzeum) alebo prístroj (Technické múzeum v Berlíne) či históriu (Versailles), vždy sa jedná o veci spojené majstrovstvom ľudského génia a jeho umiestnenie v priestore a čase.

Herný priemysel nie je nič iné ako do inej podoby pretransformované umenie. Niektoré hry majú vlastné svety premyslené do detailov ako je ten náš. A v pozadí sa nachádza práca mnohých ľudí od dizajnérov, koncept artistov cez investorov, manažment a reklamu až po výrobcov hardwaru a technológie, pre ktorých práve hry sú motorom inovácie.

Concept art z hry Half-Life 2 Episode 2 – výbuch citadely v Meste číslo 17.

Cieľom múzea nie je oslavovať jednotlivé hry samotné, ale vytvoriť pomník práci mnohých ľudí a svetom, ktoré existujú len v našej fantázii. Zároveň chrániť „kultúrne dedičstvo“ 20 a 21 storočia.

Profit
Každá podnikateľská aktivita musí mať spôsob ako si na seba zarobiť, vrátane múzea. Mám niekoľko bodov, ktoré sa dejú v múzeách:

• Predaj vstupeniek do múzea. Zákazník však očakáva, že v tom múzeu dostane za svoje peniaze určitú protihodnotu (preto by zbierky múzea mali byť čo najväčšie).
• Finančná podpora lokálnej vlády pre kultúru.
• Špecifické exhibície s určitou témou (vstup za príplatok).
• Obchod so suvenírmi a hrami.
• Priestor na odhalenie nových hier a technológii, vernisáže umenia s nimi spojené.

Concept art z hry Little Big Planet

Zbierky múzea
Na vytvorenie zbierky múzea by sa trebalo obrátiť na hráčov, ktorý by mohli darovať krabicové verzie a ostatné predmety samotnému múzeu. Samozrejme každý vystavený artefakt od darcu by bol vystavený s jeho menom alebo iným údajom (nick, email, …)

Zbierky by mohli obsahovať herné zariadenia, konzoly ako aj originálne krabicové verzie hier. Múzeum si viac-menej predstavujem rozdelené na viacero tematických sekcii s náležitou dekoráciou a artefaktmi, ktoré by pokrývali rôzne oblasti herného priemyslu. Každá sekcia by mohla mať zastúpenie aj nejakou veľkou firmou (viac hore vo financovaní) v priemysle.

Každá sekcia by mala obsahovať, určité najslávnejšie hry a informácie o nich, artworky a conceptarty, históriu výroby, dopad na spoločnosť … Čo by však určite nemalo v žiadnej sekcii chýbať je napr. taká sochy hlavných predstaviteľov v jednotlivých hrách. Veď predsa každý sa rád vyfotí so slovnou osobnosťou (múzea voskových figurín).

Výber z tých najlepších herných concept artov si môžete pozrieť na intothepixel.com

Sekcie múzea

• Super Mário – herné koncepty
• Half-life 2 – Value – vývoj hier
• Halo – Microsoft – Boj proti počítačovému pirátstvu
• Warcraft – Blizzard – sieťovanie
• Farmwille – socialne hranie
• Ninetendo – herné platformy
• Angry birds – mobilná platforma
• atď, atď …

Koho treba ?
Kedže ide o múzeum nových technológii, tradičný model múzea by potreboval pár zamestnancov naviac. Na dobré fungovanie múzea by boli nutné profesie:

• manažment a kurátori
• sprievodcovia
• informačný a dozorný personál
• upratovací servis
• administrátori vnútorných sieti – fungovanie informačných panelov v priestore múzea, rozširovanie a hodnotenie zbierky …
• administrátori vonkajších sieti – wiki, facebook, PR…

Concept art z hry Viva Pinata – všetky zvieratka, ktoré môžete ubiť palicou v hre :D.

Čo ešte treba?
Tento business plán nie je až tak celkom podnikateľský plán. Je to viac menej len rozpracovaná idea veľmi peknej inovácie. Mnohé veci sú veľkými premennými (lokalita, rozsah zbierky múzea, …) a preto nie je možne vypracovať ani stratégiu či rozpočet a obrat.

22. Máj 2011 Dodatok
Na games.tiscali.cz som sa objavila informácia, že múzeu klasických herných automatov sa nachádza celkom blízko (v Čechách pri Prahe). Navyše, za fixný poplatok dá hrať na všetkých automatok do vybláznenia.

Vďaka komentáru od japresovcan7 vieme, že v Berlíne je celkom zaujímave múzeum počítačových hier a konzol. Toto múzeu vyzerá, že spĺňa mnoho bodov z hore uvedených.

Individuálny študijný plán totiž nie je Váš záujem/názor/pohľad/prehľad ako absolvujete určite predmety. Ale je to vyjadrenie vašich prednášajúcich na vás/ich názor/ich chcenie/postoj ako absolvujete ich predmety na univerzite.

Vtip je v tom, že vy na Slovensku musíte proste získať/absolvovať celý počet kreditov na získanie diplomu. Či budete v zahraničí (na Erasmuse) alebo nie. Vy totiž v zahraničí môžete študovať trebárs aj hutníctvo napriek faktu, že ste ste na Slovensku z lekárskej fakulty. Otázka znie, ako získate na Slovensku kredity v čase keď tu nebudete …

Popravde, z môjho pohľadu nie je na tom nič individuálne. Ide o odpornú byrokratickú hydru, ktorej sa naviac pripisuje veľká váha.

Individuálny študijný plán vznikne po dohode s každým jedným prednášajúcim predmetov, ktoré by ste mali absolvovať v čase vašeho pobytu v zahraničí. Bude obsahovať informáciu ako dané predmety absolvujete na Slovensku, na vašej univerzite. Či si ho zopakujete, urobíte skúšku, … alebo sa dohodnete, že vám uzná nejaké kredity získané v zahraničí.

Vytvorenie individuálneho študijného plánu znamená osobne konzultovať, navštíviť, získať stanovisko od každého jedného prednášajúceho osobne.

Individuálny študijný plán by ste mali mať urobený skôr ako odovzdáte learning agreement. Pretože ak individuálny študijný plán budete robiť po odovzdaní learning agreementu, môžete sa ukrátiť o možnosť absolvovať niektorý z predmetov na Slovensku formou uznania kreditov zo v zahraničí absolvovaného predmetu.

Zmeny v learning agreemente je možné vykonať aj dodatočne, ale až na mieste v zahraničí, najviac mesiac od príchodu. To sa však určite ukrátite o nejaké lekcie … Preto treba dôsledne vytvoriť individuálny študijný plán ešte pred odovzdaním learning agreementu.

Individuálny štúdijný plán postavený ešte len na predpoklade možno na mieste zapísaných predmetov môže jednoducho stroskotať na tom, že sa v zahraničí nejaký kurz proste neotvorí … Po návrate samozrejme budete mať problém.

Ak máte predmet, ktorý vám vyučujúci odmietne uznať po návrate, alebo z nejakého iného dôvodu nevie čo má robiť, môžete si požiadať o vyškrtnutie akurát absolovavného predmetu v čase pobytu v zahraničí zo zoznamu absolvovaných predmetov v rovnakom čase absolvovaných na Slovensku. To však neznamená, že ho neabsolvujete. Len to, že ho absolvujete o školský rok neskôr. Na získanie diplomu totiž potrebujete získať dostatočný počet kreditov a absolvovať všetky povinne predmety.

Ak odchádzate na EILC kurz, ktorý sa koná v čase zimného skúškového obdobia, (na TUKE) musíte získať minimálne 12 kreditov ešte v zimnom semestri. To praktický znamená, že musíte robiť skúšky v predtermíne. 12 kreditov je nutných na „administratívny“ prechod študenta zo zimného do letného semestra. Potvrdenie o tom, že absolvujete skúšky v predtermíne má byť takisto doložené do individuálneho študijného plánu. Čo v praxi znamená, osobne sa spýtať každého prednášajúceho v zimnom semestri, či vám dovolí predtermín. Status quo – bude sa učiť na skúšky už počas semestra 🙂

V mojom prípade sa snaha o zapojenie do programu stretáva s obrovskými prekážkami. Neviem o žiadnom záujemcovi, ktorý by mal podobné problémy ako ja. No moja odpoveď ma poháňa ďalej a pre zapojenie som už obetoval veľa. (Oveľa, oveľa viac ako iní.)

Po druhé by si záujemca mal preštudovať Erasmus stránku svojej univerzity. Na nej sa dozvie všetky potrebné informácie, vrátane zoznamu bilaterálnych dohôd so zahraničnými univerzitami. Po prípade sa stretnúť s univerzitným alebo fakultným koordinátorom a požiadať ho aby mu vysvetlil nejasnosti.

Bilaterálne zmluvy sú dokumenty, ktoré vám povedia na ktoré zahraničné univerzity sa môžete dostať. Mali by ste sa skontaktovať s človekom, ktorý túto zmluvu podpísal. Väčšinou ide o univerzitných profesorov, ktorí tam majú dobré styky.

Je možné snažiť sa dostať aj na univerzity iných fakúlt ako je tá vaša. Erasmus pobyt je limitovaný na univerzity, ktoré majú medzi sebou podpísané bilaterálne zmluvy, nie jednotlivými fakúltami univerzít.  Erasmus dovoľuje, myslím, uzatvárať zmluvy už aj celosvetovo. Ak sa vysnená univerzita nenachádza vo vašom zozname, bude trvať minimálne nasledujúci rok kým sa tam dostane. (To je však samozrejme záujem univerzity, resp. individualnych osôb na nej a idé o administratívny úkon s ktorou nemáte vy ako študent nič spoločné.)

So skúsenosti viem, že vás budú odrádzať. No pamätajte si na prvý odsek tohoto článku. Ak máte motiváciu, musíte za tým ísť hlava nehlava. Ak vás vyhodia dverami, vleziete oknom.

Na Technickej univerzite v Košiciach je to stránka http://web.tuke.sk/erasmus/sk/index_student_studium.htm.

Veľmi nápomocný pre záujemcov o Erasmus je tento dokument. Podľa toho čo viem, urobila ho jedna študentka (bývali erasmusák) a v stručnosti hovorí o všetkých povinnostiach.

Preštudujte si www stránku svojej cieľovej univerzity a zistite si podmienky za ktorých vás príjmu ako Erasmus študenta.

Ak vaša univerzita organizuje informačné stretnutie programu Erasmus, zistite a zaujímajte sa kedy a kde sa uskutoční. Dozviete sa na ňom veľa dôležitých informácii a možno budete počuť aj skúsenosti bývalých účastníkov.

Musíte podať všetky vyžadované dokumenty na prihlásenie sa do dátumu, ktorý stanoví univerzita. Potom treba čakať, či vás vyberú do programu.

Výber študentov na Erasmus na však na vašej univerzite môže konať oveľa neskôr ako výber záujemcov na zahraničnej. Vtedy pravdepodobne musíte rátať s nástupom na iný semester ako ste predpokladali.

Ak sa chcete zapojiť do EILC kurzu, musíte vyplniť osobitnú prihlášku a dohodnúť to s Erasmus koordinátorom. Pobytový grant by mal byť udelený aj na čas trvania EILC kurzu.

Pobytový grant sa nemusí udeliť na celú dĺžku štúdia v zahraničí, iba na jeho časť. Pobytový grant určite nepokryje všetky vaše náklady. (V hospodársky silných krajinách západnej Európy výška dosahuje tak polovicu nákladov.)

Po úspešnom vybratí vlastnou univerzitou, sa na TUKE organizujú Stretnutia vybraných študentov. Ako je to na iných univerzitách to už neviem…

Na prvom stretnutí sú študenti informovaný a je im zadaná úloha vytvoriť Dohoda a štúdiu (learning agreement). Dohoda a štúdiu je dokument, ktorý obsahuje „kurzy“ resp. predmety, ktoré absolvujete na zahraničnej univerzite. Kedže slovenský univerzitný systém je už pretransformovaný a sosynchronizovaný s ECTS (European Credit Transfer and Accumulation System). V dokumente by sa mali nachádzať predmety, ktoré nahradia niektoré predmety, ktoré by ste absolvovali inak na Slovenku. Preto je nutné zaobstarať sa sylaby predmetov svojho študijného odboru a vybraného zahraničného. Individuálnym porovnaním predmetov sa dá nájsť veľká zhoda. Vtedy je veľká pravdepodobnosť, že absolvované predmety v zahraničí sa uznajú aj doma vašimi prednášajúcimi podobných predmetov.

Háčik je však v tom, že sylaby napr. v zhodne pomenovaných predmetoch väčšinou obsahujú veci, ktoré vôbec nemajú nič spoločné s domácim predmetom. Preto je obsah predmetu absolvovaného v zahraničí dôležitejší ako jeho názov.

Osobne si však myslím, že taký návrh o dohode o štúdiu, čisto len pre vás, by ste si mali urobiť ešte pred podaním prihlášky na Erasmus. Aby ste vedeli porovnať už skôr aké predmety sa vám môžu uznať a aké nie.

Vytvorenie dohody o štúdiu úzko súvisí s vytvorením individuálneho študijného plánu. Individuálny študijný plán bude po dohode s prednášajúcimi predmetov, ktoré by ste mali absolvovať v čase vášho pobytu v zahraničí, obsahovať informáciu ako dané predmety absolvujete na Slovensku, na vašej univerzite.

Ak nie do prvého, tak minimálne do druhého stretnutia by sa vám mala ozvať zahraničná univerzita a informovať vás o ďalšom postupe. Môže vám poslať informácie alebo zoznam dokumentov, ktoré od bude žiadať. Nemalo by vás nič prekvapiť, všetky informácie ste si už zistili pred podaním prihlášky na Erasmus.

Mali by ste si zháňať ubytovanie. Zahraničná univerzita by vám mala cez seba alebo cez nejakú organizáciu pomôcť pri hľadaní ubytovania, resp. vám ho ponúknuť. Nie ste však limitovaný, pobyt si môžete zorganizovať aj sami. Je bežné, že ponúkané ceny ubytovania na mesiac prevýšia váš grant.

Ubytovanie počas EILC je na tom rovnako. Môže vám byť ponúknuté ubytovanie alebo si nejaké môžete nájsť.

Úplný koniec celého procesu pred vycestovaním do zahraničia je podpísanie zmluvy o financovaní, tzv. grantu. Deje sa tak často krát 2 týždne pred vycestovaním. Po podpísaní vám na účet (na TUKE sa to tak robí) príde celá finančná čiastka grantu. Od teraz je už len všetko na vás.

Nech sa Boh zľutuje nad vašimi dušami. Horsa do sveta! : D