Dôvod prečo som si urobil IELTS je moja účasť v programe Erasmus. Tento test je nutnou podmienkou na prijatie na moju zahraničnú univerzitu. Bohužiaľ, na prípravu som mal len cca. týždeň. Po 4. rokoch bez pravidelného precvičovania angličtiny sa mi spraviť úspešne tento test zdalo nemožné. Viac o mojich výsledkoch si môžete prečítať na onephotoforeveryday.

Test sa skladá zo 4 častí – počúvanie, čítanie, písanie, rozprávanie.

Počúvanie – Myslím, že toto je najhoršia časť. Nahrávka je púšťana len raz a nikdy neviete čo tam bude. V bežnom živote máte možnosť stále sa opýtať znova. V nahrávke nemáte nikdy garantované, že kľúčová informácia sa zopakuje. Ak ste ju nepostrehli, automaticky vynechávate odpoveď a strácate body. Nahrávka ma dĺžku 30 minút, 10 minút je rezervovaných na prenos odpovedí do odpoveďového hárka.

Čítanie – Predtým ako som sa podrobil testovaniu zúčastnil som sa IELTS workshopu. Workshop bol vyhodením peňazí. Všetko čo som sa tam dozvedel som už vedel z knihy 101 IELTS hints, ktorú rovnako používajú aj lektori z workshopu. No čo na workshope lektori zamlčali bola dôležitá informácia, na ktorú som prišiel až počas písania testu. Sekcia čítanie by sa mala vypracúvať po častiach – otázky na čítaný text sa majú robiť súbežne s čítaním textu. Nie tak ako som to robil ja – najskôr prečítať celý článok a až potom odpovedať na jednotlivé otázky. Na teste som sa preto zamotal, zasekol a stratil veľa času. Limit na sekciu čítanie je 45 minút.

Písanie – V tejto sekcii máte za úlohu napísať 2 eseje – jednu nad limit 150 slov (opísať graf, tabuľku, infografiku ako niečo pracuje) a druhú nad 250 slov (téma). Ak napíšete menej slov, automaticky sa strháva vaša známka o stupeň nižšie. Gramatika nebola nikdy moja silná stránka a preto rovnako so zmysluplným obsahom boli odsunuté na nižšiu prioritu. Ruka mi pracovala ako seizmografická krivka počas zemetrasenia. I tak som mal problém s dodržaním časového limitu (dokopy 40 minút) na obidva eseje.

Témy boli a) 150 – Porovnať grafy amerických a japonských turistov oboch pohlaví pri ich cestovaní do vybraných krajín sveta. b) 250 – Čo je kľúčovým faktorom ideálnej spoločnosti.

Ďalší problém bol odpoveďový hárok. Bol strašný malý. 2/5 papiera zaberalo miesto vyhradené pre opravcu eseje a jeho poznámky. Riadky boli väčšie ako v normálnom linajkovanom zošite. K dispozícii nie je žiaden extra čistý papier. Mojich 280 slov do bodky vyplnilo vymedzený priestor.

Rozprávanie – 15 minútové interview. Po úvodnom oťukaní prichádza minútová príprava na určitú tému o ktorej musíte hovoriť 2 minúty (presne). Ale teraz vážne. Keď niekto, kto nepočúva hudbu, dostane tému na rozprávanie „hudba“, vôbec to nie je sranda. Ešte, že mám ten mlstný jazýček a zvodný šarm. Tretia časť interview v dialógu hlbšie rozoberá tému minútovej prípravy.

Úlohou je hovoriť hocičo. A je naozaj lepšie hovoriť hocičo ako byť ticho alebo len sa zamýšľať nad odpoveďov. Už aj minimálne dlhšie mlčanie sa trestá stratou bodov. A ak naozaj chcete získať čas (čo budete), naučte sa frázy ako „let me thnik about that…“ alebo „that is really difficult question…“. Radšej ako hľadať komplexnú a zložitú odpoveď na otázky tipu „Ako chudobné krajiny majú zabrániť šíreniu AIDS“, choďte okolo horúcej kaše. Vtedy bude robiť v tejto sekcii tú správnu vec – rozprávať.

Osobne si myslím, že IELTS test je viac o príprave na test ako o preverení samotných znalosti. A hodinky sú v ňom najdôležitejší nástroj.

1. Treba si nájsť informácie o krajine kam idete. Wikipédia, knižky, internetové fóra Slovákov žijúcich v danej krajine atď. Podľa potreby sa zaregistrovať a diskutovať.

Idem do Holandska, v mojom prípade je to napr. stránka http://expat.satyr.nl/expat.php . Má aj fórum.

Inak by asi malo byť každému známe fórum exilantov v zahraničí http://www.komunita.exil.sk/.

Cenný zdroj informácii sú aj ľudia, ktorí tam boli pred vami (doktorandi, študenti, profesori,). Ak už máte priateľov na mieste, spýtajte sa ich čo a ako. A keď máte problém, určite vám neodmietnu pomôcť.

2.Keďže idete do zahraničia študovať a nie na výlet, predpokladajte, že na vás nebudú brať žiaden ohľad. Preto ak chcete prežiť a nevracať peniaze, porozumenie látky a vyučovacieho jazyka je základom úspechu.

V Holandsku sa vyučovanie uskutočňuje v anglickom jazyku. Preto som sa začal učiť angličtinu zo svojho oboru. Učím sa najmä technické výrazy a odborné slova. Mne na to slúži stará červená kniha z roku 1966, z ktorej sa učil ešte môj otec.

V iných krajinách a na iných univerzitách sa však môže vyučiť aj domácom jazyku.

3. Začať sa učiť rodný jazyk krajiny. Ja som si kúpil Holandčina na cesty. Taká malá kniha pre samoukov.

4. Ak o tom, že ste vybraný viete dlhšie a počas pobytu budete chcieť aj cestovať, nájdite si počas leta prácu alebo brigádu. Peniaze na cestovanie v zahraničí nebude nikdy dosť…

5. Kúpte si mapu alebo si preštudujte maps.google.com a zistiť si nejaké styčné body z okolia, kde budete. V prvých dňoch to človeku zachráni krk.

6. Začnite si robiť zoznam čo si so sebou zoberiete.

Vysvetlenie pojmu EILC nájdete nahttp://ec.europa.eu/education/erasmus/doc902_en.htm vrátane informácii ako postupovať ak sa chcete prihlásiť. Nachádza sa tu prihláška, ktorú treba vyplniť a podľa spôsobu ako povie univerzitný koordinátor Erasmusu mu ju vyplnenú odovzdať.

V roku 2010-2011 sú na stránke http://ec.europa.eu/education/erasmus/doc1300_en.htm dostupné kontaktné informácie s na organizácie v 24 krajinách.  Adresy sú na stránku zahraničnej organizácie, ktorá bude EILC kurz vykonávať. Na stránke organizátora EILC kurzu by ste si mali nájsť kurz a dátum, ktorý vám najviac vyhovuje a vložiť ho do prihlášky.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa na takýto kurz dostanete. No organizácie vykonávajúce EILC kurzy sú (viac-menej) nezávislé od zahraničných hosťujúcich univerzít. Sami rozhodujú, kto sa na kurz dostane. Preto sa niekedy stáva, že ak je veľký záujem o takýto kurz z jednej krajiny alebo univerzity, v rámci európskej solidárnosti je možné zamietnuť účasť vybraným ľuďom aby uvoľnili miesto osobám z iných krajín/univerzít.