Začal som študovať na TU Delft. Hneď v prvý deň som bol hodený do studenej vody.
Je nevyhnutné sa čo najskôr po príchode prihlásiť na univerzite (v kancelárií pre zahraničných študentov, prípadne u samotného koordinátora). Zvyčajne študenti obdržia študentský preukaz, univerzita pre nich môže zorganizovať informačné stretnutie alebo seminár. Mali by študentov oboznámiť s organizáciou semestra a výučby. Nie je na škodu nadviazať osobný kontakt s vyučujúcimi, predstaviť sa im, opýtať sa ako prebieha skúška, na študijné materiály a podobne.
Bežnou praxou na uvítanie Erasmus študentov je „introduction day„. Uskutoční sa pred začiatkom semestra a študent sa dozvie všetko čo potrebuje, navštívi mesto a okolie kde je univerzita, nájde si priateľov a známosti.
No nie tu, na TU Delft.
Čakal som mesiac a pol na informácie o prvom dni na univerzite. Nakoniec mi týždeň pred začiatkom prvého štvrťmestra prišiel po mojej urgencii (emaily a telefonáty) email o nástupných informáciách. Stálo v ňom však len to, že mám prísť v pondelok ráno na desiatu si vyzdvihnúť nejaké papiere s loginom a heslom od univerzitného systému do kancelárie univerzitného koordinátora. Bol som nakoniec rád, lebo takéto srandičky sú elementárne pre prežitie na univerzite. No vtedy som sa sám seba pýtal, či je naozaj akceptovateľné byť informovaný tak neskoro o tak dôležitej veci. Po toľkej snahe…
Tak sa i stalo. Ja som nemal žiaden introduction day. 5 minút plný komunikačných problémov strávený v kancelárii zahraničného koordinátora (ktorý ma vykopol, lebo sa niekam ponáhľal) a potom odkázanie ma na recepciu, kde som si mal vyzdvihnúť booklet o škole v ktorom bolo „všetko“.
Prvý deň som preto strávil študovaním knižky a rozmýšľaním o otázkach, ktoré ma zaujímajú. V tomto momente som vedel, že si na nich odpovedať budem musieť sám… Odišiel som do školy na prvú prednášku a začal som sa pýtať.
Počas prestávky som sa prihovoril Xin, čínskej študentke. Po prednáške ju pozývam na kávu, pretože z nej chcem vytiahnuť čo najviac informácii. Stojíme pri automate a ona mi vysvetľuje systém štúdia v Holandsku. Ja zatiaľ hľadím na automat na kávu a snažím sa zistiť kde sa vhadzujú mince…
Xin vidí, že som úplne v rozpakoch a vysvetlí mi ako to s tými automatmi na škole je.
Na škole existujú 2 typy automatov na kávu. Jeden za peniaze pre študentov, len cez chip-karty (platobná karta vidaná bankou s platobným chipom). Druhý je zadarmo len pre zamestnancov, funguje na kempus kartu. Ja som nemal ani chip-kartu, ani kempus kartu. Xin sa ponúkla, že mi kúpi kávu v tom pre študentov.
Automaty na kávu nájdete na TU Delft na každom rohu. Je to miesto na relax a spoločenský kontakt. Zaujímavosťou je, že v roku 2008 pre skrat v jednom z automatov do tla vyhorela fakulta architektúry (jadna z najlepších ak nie najlepšia na svete). Automat na kávu zapríčinil, že od tohto roku škola klesala v medzinárodnom rebríčku hodnotenia Univerzít.
Xin a mnoho ďalších mi v prvý týždeň vysvetlili ako to na škole funguje a ako sa na TU Delft študuje 🙂 V podstate som zistil, že keď si na škole budem vedieť kúpiť kávu, tak som sa plnohodnotne integroval do Holandskej spoločnosti.
Počet vypitých káv za moje štúdium v Delfte. Každý deň min. jedna.